Vĺča

Autor: Ján Ičo | 26.7.2013 o 11:08 | (upravené 4.8.2013 o 14:59) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  103x

„Je to len chlapec!" zopakoval doktor a odtrhol rukáv naškrobenej košele nasiaknutý krvou. Na predlaktí mal dva rady temných, hlbokých raniek. „Bože môj..." vydýchla babka z rohu kutice. Miestnosť so zatvorenými okenicami osvetľoval jediný kahan visiaci uprostred stropu. „...azda ich len..." „Áno, pohrýzol." odsekol doktor, ktorého prirodzene srdečnú náladu kazili stopy zubov na ruke. „Nože postavte na vodu a dáke obväzy ..."

Akási váha duto vrazila na druhú stranu dverí do kutice. Pánty zaškrípali a od povaly sa zniesol jemný prach, ale vráta vydržali. Barica s tupým pohľadom schmatla veľký kuchynský nôž. Ozval sa druhý náraz. Dvere až poskočili. Plameň zasyčal a svetlo sa rozhojdalo po miestnosti. V spálni čosi žuchlo na zem. Ticho. Stará žena s hlbokým výdychom položila nôž na kredenc. Strojene sa zasmiala:

„.Hehe, búši veru, búši!... ba kieho chlapča, vĺča je to!"

„Chlapec! Chorý chlapec!"

Doktor zvýraznil slovo chorý a naoko nezaujato začal študovať rany na ruke.

Z vedľajšej izby sa ozývalo prudké oddychovanie.

„Nech sa nehnevajú..."

Barica podala sediacemu kotúč obväzov:

„...ale skántriť ho mali, skántriť už keď sa narodil, veď i mať si toť zabil, nech je na pokoji, pankhart jeden."

Doktor zadržal dych. Potom povedal:

„Ja viem."

Vtedy pred pätnástimi rokmi prvýkrát priviedol na svetlo život. A iný život mu vykĺzol. Barica si však nič nevšimla.

„A či ja nevidela, nebola tam? Diablíča, mali mu viac žilou pustiť!"

„To som urobil."

mávol doktor rukou, pretože hneď nepochopil.

„...ale nie dosť! Toť včera mi kravka pošla, isto ju on zahrdúsil!"

odpľula si.

„...už vtedy keď si pán farár ruku zlomili, hovorila ja; toť ver´neni v riade Božom, ale či ma niekto očúval? Nik! A teraz hen toto ľa! Čo len s nami bude há?"

A dala sa vzlykať.

Doktor prevrátil oči a zúfalo zaťal zuby.

Dvere sa rozleteli a do kutice spolu svetrom vstúpil nízky chlap. Hu! Zadupal a striasol sneh:

„Či je len zimno takto k večeru."

Zhodil dlaku a podišiel k sporáku mnúc si ruky.

„S kapitánom som hovoril, husári prídu čo nevidieť, aj pán farár sľúbil a okenice som pozabíjal."

„Dobre sváko, dobre."

povedal doktor:

„..no len babka voda ti vrie, ale.."

obrátil sa zas k sedliakovi:

„...len či vám dvere vydržia? Náš pacient sa má až veľmi k životu."

Dodal natŕčajúc ruku.

„Bodaj by ni, tote šicko vytrímu, duboue sú."

vyhlásil, hrdo si šúchajúc červený nos.

Barica sa pozrela na ťažkú závoru a len teraz si na nej všimla krvavú stopu doktorovej ruky. Zrazu sa strhla. Hrniec s vriacou vodou položila pred raneného, odšuchotala sa ku kredencu a podala doktorovi zelenú fľašu.

„Nech okoštujú, troška pálenky, žeby ich nebolelo."

Nesmelo sa usmiala.

Sedliak si nahlas vzdychol, opakom dlane prešiel po ústach, a aby nikoho nenapadlo, že je mu ľúto sedemročnej slivovice, povedal:

„Dak stichou, vlčok jeden."

Doktor si riadne uhol a zdôraznil:

„Chlapec..."

Prerušilo ho hlboké vlčie zavitie z vedľajšej izby. Ťahavý démonický hlas vyplnil priestor a všetkých znehybnel. Šesť očí sa uprelo na dubové dvere. Neznáma sila na druhej strane s rachotom rozpútala uragán. V šialenom zmätku Barica rozoznala treskot riadu.

„Porcelánové harnčoky."

Do očí sa jej v bezmocnom hneve natisli slzy.

K bláznivému koncertu sa pripojili všetky psy v dedine.

„Boha ti, ticho!"

Zreval Ďuro a spoza pece vytiahol sekeru. Ďalší náraz na dvere bol silnejší ako predchádzajúce. Horný pánt odtrhol kus steny a zlomil sa. Závora praskla. Doktor prudko vstal, Ďuro cúvol a Barica chcela vykríknuť.

Za ich chrbtami sa ozvali kroky. Vo dverách stáli vojaci bledí ako stena. Barica prudko vrazila do najbližšieho z nich, keď vykĺzla von. Na dvore treslo niekoľko výstrelov a ozval sa krik.

„Ušiel oknom!"

Doktor vybehol z miestnosti.

„Nestrieľajte, je to len dieťa!"

„Pusťte psy!"

reval kapitán.

Štekot svorky sa rozplynul v tme. Vo veži zahlaholil zvon. Okolo doktora sa prehnala skupina husárov a zrazila ho do snehu. Stratil vedomie.

Do lesov pod úpätím Radzima vkĺzol vlk. Žiaden pes ho nemohol dohoniť.

 

 

Košice 1997

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, vraj aby diaľnica neskončila v poli

Súčasťou združenia sú aj Strabag, Váhostav a Metrostav.

DOMOV

Lekári neurčujú správne príčinu smrti. Pochybili až v štvrtine

Príčina sa stanovuje na základe obhliadky a dostupných informácií.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?