Ján Ičo
Vĺča
„Je to len chlapec!" zopakoval doktor a odtrhol rukáv naškrobenej košele nasiaknutý krvou. Na predlaktí mal dva rady temných, hlbokých raniek. „Bože môj..." vydýchla babka z rohu kutice. Miestnosť so zatvorenými okenicami osvetľoval jediný kahan visiaci uprostred stropu. „...azda ich len..." „Áno, pohrýzol." odsekol doktor, ktorého prirodzene srdečnú náladu kazili stopy zubov na ruke. „Nože postavte na vodu a dáke obväzy ..."